Novinky v Zákonníku práce od 1.11.2022
Otcovská dovolenka
Novela zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) upravuje otcovskú dovolenku v dĺžke 2 týždne. Na otcovskú dovolenku bude mať otec dieťaťa nárok, aj keď matka súčasne poberá materské alebo rodičovský príspevok. Dôvodom zavedenia otcovskej dovolenky je, aby otcovia mohli stráviť dva týždne spoločne s matkou dieťaťa čas a aby jej mohol vypomôcť. Otcovská dovolenka bude hradená Sociálnou poisťovňou, tzn. zamestnávateľ nebude hradiť otcovskú dovolenku ale Sociálna poisťovňa z nemocenského poistenia. Zákon bude platiť od 1. novembra 2022 a ide len o možnosť otca čerpať takúto dovolenku, nie o povinnosť.
Otcovská dovolenka bude trvať maximálne 14 kalendárnych dní. Otec môže o ňu požiadať v období 6 týždňov a to od narodenia dieťaťa. Takýto nárok vznikne už aj otcom, ktorým sa dieťa narodilo koncom septembra 2022. Nárok na otcovskú dovolenku majú aj štátni zamestnanci.
Nárok na materské si po novom budú môcť otcovia rozdeliť na dve obdobia (t. j. súčasný nárok sa rozdelí na samostatné nároky). V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa aktuálne ucelené obdobie (napr. 28 týždňov) nároku na materské iného poistenca (otca) môže rozdeliť na dve obdobia poberania materského (napr. 2 týždne a 26 týždňov pri starostlivosti o jedno dieťa). To znamená, že tesne po narodení dieťaťa si bude môcť požiadať o dávku v trvaní maximálne dvoch týždňov a o zvyšok si môže požiadať neskôr. Toto obdobie 2 týždňov sa započíta do celkového obdobia 28 týždňov, počas ktorého má otec (pri starostlivosti o jedno dieťa) nárok na materské aj v súčasnosti. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa mu naďalej bude patriť platená otcovská dovolenka v trvaní 28 týždňov, resp. 31 týždňov ak ide o osamelého muža alebo v trvaní 37 týždňov, ak sa jedná o dve alebo viac detí.[1]
Nárok na otcovskú dovolenku má otec vtedy, ak splní nasledovné podmienky:
- byť aktívne nemocenský poistený alebo byť v ochrannej lehote po skončení nemocenského poistenia v deň, od ktorého si uplatňuje nárok na tzv. „otcovské“,
- získať 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred uplatnením nároku na tzv. „otcovské“, pričom do tohto obdobia sa započítava aj predchádzajúce obdobie akéhokoľvek ukončeného nemocenského poistenia),
- starostlivosť o dieťa,
- ak je otec, ktorý žiada o nárok na tzv. „otcovské“ SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistenou osobou, nesmie mať nedoplatky v Sociálnej poisťovni.[2]
Výkon práce súčasne s výkonom živnosti
Zamestnávateľ od 1.11.2022 nebude môcť zakázať výkon inej zárobkovej činnosti mimo určeného pracovného času. To však nemá žiadny vplyv na zákaz konkurenčnej činnosti podľa § 83 Zákonníka práce, toto ustanovenie je potrebné naďalej dodržiavať, tzn. zamestnanec môže vykonávať inú zárobkovú činnosť s konkurenčným charakterom v súvislosti s predmetom činnosti zamestnávateľ, len so súhlasom zamestnávateľa.
Možnosť podania sťažnosti zamestnancom
Od 1.11.2022 bude môcť zamestnanec podať sťažnosť v súvislosti s ochranou zamestnancov. Ak zamestnanec využije takúto možnosť, tak po podaní sťažnosti bude zamestnávateľ povinný a to bez zbytočného odkladu písomne zamestnancovi odpovedať a vykonať všetky úkony preto, aby odstránil následky svojho konania alebo aby upustil od takého konania. V prípade, že zamestnanec podá sťažnosť platí zákaz prenasledovania alebo postihovania za takéto podanie. Zamestnanec sa bude môcť v rámci vymožiteľnosti obrátiť na súd. Ak by sa po podaní sťažnosti zamestnávateľ rozhodol dať zamestnancovi výpoveď, v prípade súdneho procesu bude niesť dôkazné bremeno zamestnávateľ.
Doručovanie písomností
Novela Zákonníka práce upravuje aj všeobecnú dĺžku lehoty v prípade doručovania písomností poštovým podnikom a to 10 dní. V praxi to znamená, že ak by napríklad zamestnávateľ chcel prostredníctvom poštového podniku doručiť zamestnancovi výpoveď, pričom by výpovedná lehota mala začať plynúť už od prvého dňa nasledujúceho mesiaca, bude musieť počítať minimálne s 10 dňami uloženia zásielky za účelom prevzatia zamestnancom.[3]
Podstatné náležitosti pracovnej zmluvy
Podstatné náležitosti pracovnej zmluvy sú upravené v § 43 ods. 1 Zákonníka práce. Po novelizácii sa v rámci pracovnej zmluvy dohodnú len všeobecné podstatné náležitosti. V ostatných prípadoch sa zamestnávateľ bude môcť rozhodnúť, či informáciu poskytne zamestnancovi v písomnej forme alebo ich dohodne v pracovnej zmluve ako ďalšie pracovné podmienky.
Nový § 47a Zákonníka práce
Nový § 47a Zákonníka práce upravuje povinnosť zamestnávateľa informovať zamestnanca o pracovných podmienkach:
- v lehote do 7-mich dní od vzniku pracovného pomeru minimálne v rozsahu:
- spôsobu určovania miesta výkonu práce alebo určenia hlavného miesta výkonu práce,
- ustanoveného týždenného pracovného času, údajov o spôsobe a pravidlách rozvrhnutia pracovného času,
- splatnosti mzdy a výplaty mzdy vrátane výplatných termínov
- v lehote do 4 týždňov od vzniku pracovného pomeru minimálne v rozsahu:
- výmery dovolenky a spôsobu jej určenia,
- pravidiel skončenia pracovného pomery, dĺžky výpovednej doby alebo spôsobu jej určenia, termínu na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru,
- práva na odbornú prípravu, ak sa poskytuje a jej rozsahu.
Pracovný pomer na dobu určitú a jej skúšobná doba
Od 1.11.2022 bude platiť, že u zamestnanca s pracovným pomerom na určitú dobu nesmie byť dohodnutá skúšobná doba dlhšia ako polovica dohodnutej doby trvania pracovného pomeru.
Odstupné a odchodné v prípade smrti zamestnanca
Peňažné nároky zamestnanca smrťou spravidla nezanikajú. Až do výšky štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku prechádzajú postupne priamo na jeho pozostalých (manžel, deti, rodičia, ak so zamestnancom žili v čase smrti v spoločnej domácnosti).
Do týchto nárokov je potrebné zahrnúť aj odstupné alebo odchodné. Pokiaľ by zamestnanec, ktorému vznikol nárok na odstupné, zomrel napríklad pred uplynutím výpovednej doby znamenalo by to, že pracovný pomer skončil smrťou a nie výpoveďou. Preto novela upravuje, že pre takúto situáciu sa na účely odstupného bude za deň skončenia pracovného pomeru výpoveďou prípadne dohodou považovať už deň smrti zamestnanca.
Rovnako tak v prípade odchodného sa v zmysle novely bude v prípade smrti zamestnanca považovať za deň skončenia pracovného pomeru deň smrti zamestnanca. Odchodné tak bude patriť pozostalým zamestnanca.[4]
Spracovala: Mgr. Simona Bednárová
Právnik OZ DLV
[1] Dostupné online, zo dňa 23.10.2022: https://www.podnikajte.sk/pripravovane-zmeny-v-legislative/otcovska-dovolenka-pri-narodeni-dietata-od-1-10-2022
[2] Dostupné online, dňa 23.10.2022: https://www.podnikajte.sk/socialne-a-zdravotne-odvody/otcovska-dovolenka-od-1-11-2022
[3] Dostupné online, zo dňa 23.10.2022: https://www.podnikajte.sk/pracovne-pravo-bozp/zmeny-v-zakonniku-prace-od-1-11-2022
[4] Dostupné online, zo dňa: https://www.podnikajte.sk/pracovne-pravo-bozp/zmeny-v-zakonniku-prace-od-1-11-2022