Sekcia vodného hospodárstva
Slovenská republika sa so svojou lesnatosťou 40,6 % zaraďuje medzi krajiny Európy s najvyšším podielom lesov voči rozlohe štátu.
V Európe najvyššiu lesnatosť dosahujú škandinávske štáty Fínsko (76,7 %), Švédsko (68,6 %) a v strednej Európe Rakúsko (47,0 %). Porastová pôda (pôda ur?ená na pestovanie lesných drevín) tvorí 1 923 510 ha (96,7 % LPF). Z h?adiska prevažujúcich funkcií lesov a z nich vyplývajúceho režimu obhospodarovania, sa lesy členia na lesy hospodárske (68,2 %), lesy osobitného určenia (17,2 %) plniace špecifické poslanie a lesy ochranné (14,6 %) zabezpečujúce prioritné ekologické a ochranné funkcie.
V roku 2007 dosiahla výmera lesných pozemkov 2 006,6 tis. ha a porastovej pôdy 1 932,9 tis. ha. Lesnatosť určená z výmery lesných pozemkov bola v tom istom roku približne 41 %. Od nadobudnutia účinnosti nového zákona o lesoch dochádza k znižovaniu výmery lesov osobitného určenia, najmä v dôsledku vypustenia subkategórie lesov pod vplyvom imisií. Zastavil sa pokles výmery hospodárskych lesov, ktorých podiel v súčasnosti dosahuje 68,2 % a oproti roku 2000 sa zvýšil o 1,9 %.Výmera lesov ochranných je dlhodobo stabiliovaná.
Lesy na Slovensku majú pestré drevinové zloženie s najvyšším zastúpením buka (31,2 %), smreka (25,9 %) a dubov (13,4 %). V zastúpení drevín sa presadzuje požiadavka rôznorodosti lesných porastov. Primeraná biodiverzita zvyšuje statickú aj ekologickú stabilitu lesov. Ihličnaté porasty zaberajú približne 31 %, listnaté 50 % a zmiešané porasty 19 %.Zdroj: SARIO
Sekcia vodného hospodárstva
Medzi základné suroviny nevyhnutné pre život na Zemi patrí voda. Voda ako prírodné bohatstvo štátu je dôležitou strategickou surovinou, nenahraditeľnou zložkou životného prostredia a všetkých živých ekosystémov, ale aj surovinou vstupujúcou do všetkých technologických procesov a je limitujúcim faktorom trvalo udržateľného rozvoja štátu a jeho regiónov.
Je nevyhnutné, aby štát chránil, udržiaval a zachovával svoje zdroje vody ako vzácnu surovinu, ktorá má už dnes pre krajiny s jej nedostatkom nevyčísliteľnú cenu.
Pitná voda sa považuje za jeden z najväčších celosvetových problémov budúcnosti ľudstva. Napriek tomu, že je jednou z najrozšírenejších látok na zemi, je na prvom mieste z piatich základných problémov civilizácie (voda, výživa, zdravie, ekológia a energetika).
Vo svete sa zvyšuje rozdiel medzi dopytom po vode a jej dostupnosťou, ukazuje sa nevyhnutné stanoviť priority s cieľom zabezpečiť dobrý ekologický, chemický a kvantitatívny stav vôd, zvládnuť vodný stres spôsobený nedostatkom vody, zabezpečiť udržateľné využívanie vôd a pritom znižovať svoju vodnú stopu a zvyšovať vodnú bezpečnosť.Ing. Lýdia Bekerová, hlavný štátny radca sekcie vôd,
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
Sekcia vodárenských spoločností
Vodárenské spoločnosti sú medzi dvoma mlynskými kameňmi, lebo na jednej strane je ich úlohou správať sa trhovo a ekonomicky ako súkromné akciové spoločnosti no a na strane druhej, keďže majiteľmi vodárenských spoločností sú mestá a obce, akcionári ich tlačia k udržaniu zamestnanosti v danom regióne.
Vodárenské spoločnosti majú niekoľko priorít, ktoré navzájom súvisia a sú neoddeliteľné. Dobudovanie vodárenskej infraštruktúry ako nevyhnutnej podmienky rozvoja regiónu a dosiahnutia štandardu životnej úrovne vyspelých európsky krajín. Enviromentálne ciele , ktoré zabezpečia zdravé životné prostredie , dostatok kvalitnej vody pre budúce generácie. Ekonomické ciele, ktorých dosahovanie je dôležitým predpokladom dlhodobej funkčnosti a prevádzkovej schopnosti vodárenských spoločností. V centre pozornosti sú zákazníci, ktorých spokojnosť je základným hodnotiacim prvkom činnosti. Za dosahovaním cieľov stoja ale predovšetkým ľudia, ktorí tieto ciele a úlohy napĺňajú.
Prioritou každej vodárenskej spoločnosti je kvalita vody distribuovanej vo vodovodných sieťach a samozrejme i kvalita vody, ktorá sa dostáva späť do prírody po jej vyčistení v čistiarňach odpadových vôd.Ing. Stanislav Hreha,
viceprezident Asociácie vodárenských spoločností
a ge nerálny riaditeľ Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s.
Drevárska a nábytkárska sekcia
Drevospracujúci priemysel má v slovenskej ekonomike stále pomerne malý podiel, avšak v poslednom období bol zaznamenaný výraznejší prílev zahraničných investícií aj do tejto oblasti. Niekdajšie štátne píly boli sčasti prevzaté zahraničnými spoločnosťami.
Lesy v Slovenskej republike sú čiastočne v súkromnom vlastníctve, no napriek tomu si štát stále zachováva veľmi výraznú pozíciu na trhu priemyselných dodávok. Častou otázkou producentov je možnosť poskytnutia štátnych záruk na dodávku drevnej hmoty, avšak tieto žiadosti sú zvyčajné zamietané a časť drevnej hmoty naďalej ostáva určená na export.
Špecifická situácia nastala po nezvyčajne silnej veternej smršti koncom roka 2004, počas ktorej bola zdevastovaná nezanedbateľná časť porastu. Nasledovalo obdobie, v ktorom sa spracúvalo aj kalamitné drevo v chránených oblastiach a z tohto dôvodu objem dodávok na slovenský trh od roku 2003 prekročil 5,2 mil. m3. HDP lesného hospodárstva v roku 2006 bol ovplyvnený ešte predajom zvyšku dreva z kalamity v roku 2004, čo sa odrazilo asi 0,8%.
Drevospracujúci priemysel (DSP) sa podieľa na celkových tržbách priemyslu Slovenskej republiky do 10 %. Podľa OKEČ sa DSP na Slovensku delí na 3 základné subodvetvia a to: Spracovanie dreva – OKEČ 20, Výroba nábytku – OKEČ 36.1 a Výroba celulózy a papiera – OKEČ 21 – 22. Živnostníci a malé podniky dominujú v skupinách OKEČ 20 a 36.1 a veľké podniky v OKEČ 21 – 22. Pre DSP je základnou vstupnou surovinou drevná hmota, ktorú mu dodávajú lesníci. Pre spracovateľov dreva vyťažia lesníci v priemere 6,5 milióna m3 dreva ročne, hoci v roku 2005 pre kalamitu v predchádzajúcom roku vyskočila ťažba na vyše 10 miliónov m3. V silnejších rokoch sa vyvezie viac ako jeden milión kubíkov dreva, hoci v ostatnom čase export klesá.
Lokálne, slovenské píly sú zvyčajne malé a využívajú zastaralú technológiu. Aj vzhľadom na to je možné pozorovať nerovnováhu medzi objemom dodávok dreva a kapacitou jednotlivých píl. Vo všeobecnosti bol rast v tomto sektore spôsobený najmä zahraničnými investíciami. Väčšina pôvodne slovenských väčších píl bola prevzatá zahraničnými spoločnosťami. Príkladom je Bučina Zvolen, pôvodne jeden z najvýznamnejších spracovateľov dreva z listnatých stromov, ktorá bola kúpená rakúskou spoločnosťou Kronospan. Na druhej strane, Smrečina Banská Bystrica, spracovateľ ihličnatého dreva, je stále v rukách slovenských vlastníkov.
Producenti nábytku v Slovenskej republike sa sústredia najmä na export. Predaj nábytku síce stále rastie, ale domáci trh je pomerne malý.Zdroj: SARIO
Celulózo-papierenská sekcia
Drevospracujúci priemysel má v slovenskej ekonomike stále pomerne malý podiel, avšak v poslednom období bol zaznamenaný výraznejší prílev zahraničných investícií aj do tejto oblasti. Niekdajšie štátne píly boli sčasti prevzaté zahraničnými spoločnosťami.
Lesy v Slovenskej republike sú čiastočne v súkromnom vlastníctve, no napriek tomu si štát stále zachováva veľmi výraznú pozíciu na trhu priemyselných dodávok. Častou otázkou producentov je možnosť poskytnutia štátnych záruk na dodávku drevnej hmoty, avšak tieto žiadosti sú zvyčajné zamietané a časť drevnej hmoty naďalej ostáva určená na export.
Špecifická situácia nastala po nezvyčajne silnej veternej smršti koncom roka 2004, počas ktorej bola zdevastovaná nezanedbateľná časť porastu. Nasledovalo obdobie, v ktorom sa spracúvalo aj kalamitné drevo v chránených oblastiach a z tohto dôvodu objem dodávok na slovenský trh od roku 2003 prekročil 5,2 mil. m3. HDP lesného hospodárstva v roku 2006 bol ovplyvnený ešte predajom zvyšku dreva z kalamity v roku 2004, čo sa odrazilo asi 0,8%.
Drevospracujúci priemysel (DSP) sa podieľa na celkových tržbách priemyslu Slovenskej republiky do 10 %. Podľa OKEČ sa DSP na Slovensku delí na 3 základné subodvetvia a to: Spracovanie dreva – OKEČ 20, Výroba nábytku – OKEČ 36.1 a Výroba celulózy a papiera – OKEČ 21 – 22. Živnostníci a malé podniky dominujú v skupinách OKEČ 20 a 36.1 a veľké podniky v OKEČ 21 – 22. Pre DSP je základnou vstupnou surovinou drevná hmota, ktorú mu dodávajú lesníci. Pre spracovateľov dreva vyťažia lesníci v priemere 6,5 milióna m3 dreva ročne, hoci v roku 2005 pre kalamitu v predchádzajúcom roku vyskočila ťažba na vyše 10 miliónov m3. V silnejších rokoch sa vyvezie viac ako jeden milión kubíkov dreva, hoci v ostatnom čase export klesá.
Spotreba papiera na Slovensku je veľmi vysoká, viac než 85 kg na obyvateľa ročne, ale aj napriek tomu je domáca spotreba nižšia než produkcia. Nedostatok dreva je kľúčovým problémom producentov a zvyčajne sa rieši dovozom drevnej hmoty z Ukrajiny, Maďarska a Bieloruska. Doprava má však dopad na jej cenu. Rastúca spotreba všeobecne, má pozitívny vplyv na výrobcov obalových materiálov.Zdroj: SARIO