Psychosociálne riziká a z nich vyplývajúce dôsledky pre duševné a fyzické zdravie patria medzi najkomplexnejšie otázky v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP). Okrem škodlivého vplyvu na zdravie jednotlivcov môžu mať psychosociálne riziká negatívny vplyv aj na efektívnosť organizácií a národných ekonomík.
Stres, úzkosť a depresia predstavujú druhý najčastejší zdravotný problém súvisiaci s prácou, ktorý postihuje európskych pracovníkov. Hovoriť na pracovisku o duševnom zdraví a rozoberať s tým spojené pracovné problémy sa stále spája so strachom zo stigmatizácie. Napriek tomu podiel pracovníkov, ktorí uvádzajú, že čelia rizikovým faktorom, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť ich duševné zdravie, dosahuje takmer 45 %. Ak sa však psychosociálne riziká považujú za organizačný problém a nie individuálnu chybu, možno ich riešiť rovnako štruktúrovaným a organizovaným spôsobom ako iné riziká v oblasti BOZP.
Z prieskumu OSH Pulse, ktorý uskutočnila agentúra EU-OSHA v roku 2022, vyplýva, že 27 % pracovníkov zažíva stres, úzkosť alebo depresiu, ktoré spôsobila alebo zhoršila práca. Medzi psychosociálne riziká, ktoré majú najškodlivejší vplyv na zdravie pracovníkov, patrí nespoločenský pracovný čas a intenzita práce.
Čo sú vlastne psychosociálne riziká?
Psychosociálne riziká vyplývajú zo zlej koncepcie, organizácie a riadenia práce, ako aj z nedostatočného sociálneho kontextu práce, a môžu mať za následok negatívne psychické, fyzické a sociálne dôsledky. Príklady pracovných podmienok vedúcich k psychosociálnym rizikám:
- nadmerné pracovné zaťaženie,
- vzájomne si odporujúce pracovné povinnosti a nejasne vymedzené úlohy,
- nedostatočná účasť na rozhodovaní o zásadných otázkach,
- obmedzené možnosti určovať spôsob, akým sa práca vykonáva,
- nedostatočné organizačné zmeny,
- neistota zamestnania,
- neefektívna komunikácia,
- nedostatočná podpora od manažmentu alebo kolegov,
- psychické a sexuálne obťažovanie,
- problémoví zákazníci, pacienti, žiaci atď.
Pri posudzovaní pracovných požiadaviek je dôležité nezamieňať psychosociálne rizikové faktory (ako napríklad nadmerná pracovná záťaž) s podmienkami, kde pracovníci síce vykonávajú náročné a komplexné pracovné úlohy, ale pracovné prostredie im poskytuje dostatočnú samostatnosť, sú dobre vyškolení a motivovaní podávať čo najlepší výkon. Dobré psychosociálne prostredie zvyšuje dobrý výkon a osobný rozvoj, ako aj duševnú a fyzickú pohodu pracovníkov.
Pracovníci zažívajú stres vtedy, ak sú celkové pracovné nároky nadmerné a presahujú schopnosť čeliť im. Okrem súvisiacich problémov s duševným zdravím (ako sú vyhorenie, úzkosť, depresia a dokonca samovražedné sklony) sa u pracovníkov, ktorí trpia dlhodobým stresom, môžu časom objaviť aj vážne problémy s fyzickým zdravím (ako sú kardiovaskulárne ochorenia alebo poruchy pohybového aparátu).
Medzi negatívne dôsledky pre organizáciu patrí celková slabšia výkonnosť podniku, zvýšená neprítomnosť na pracovisku a prezentizmus (pracovníci prichádzajú do práce, keď sú chorí a nedokážu efektívne fungovať), vyššia fluktuácia, ako aj zvýšená nehodovosť a úrazovosť. Absencie súvisiace s duševným zdravím sú zvyčajne dlhšie ako absencie zapríčinené inými príčinami a rizikové faktory súvisiace s prácou sú dôležitým prvkom, ktorý prispieva k zvýšenej miere predčasného odchodu do dôchodku.
Zdroj: https://osha.europa.eu/sk
Ing. Robert Staško